Zámerom tejto cesty bolo dostať sa prvýkrát do Švajčiarska a zároveň skúsiť zo všetkého niečo...Tento zámer sme začali napĺňať už pri plánovaní tohto výletu. Ešte koncom októbra som využil výhodnú cenu pri letenkách spoločnosti EasyJet a zakúpil som si tak trošku bláznivý výlet. Z Prahy do Ženevy a späť a potom opäť z Prahy do Milána s z Milána so spoločnosťou Sky Europe späť do Bratislavy . ( viď iný zápisník cestovateľa )
Keď prišiel deň odletu, tak sme to naplánovali tak, že z Bratislavy do Prahy sme išli taktiež pre mnohých novinkou , vlakom kategórie SuperCity , Slovenská strela – Pendolino do Prahy stanica Holešovice. Pendolíno odchádza z Bratislavy už pred šiestou ráno, takže pre každého kto nemá odvoz dostať sa na stanicu s MHD dosť problém a hlavne treba vyraziť veľmi skoro. No ale zvládli sme to a tak približne o 5.40 sme vyrážali smer Praha.
Kto ste už s Pendolínom išli tak mi asi dáte za pravdu, že hrdé porovnanie Českých dráh Pendolina s lietadlom na koľajniciach je naozaj prehnané. Samozrejme sa to nedá porovnať s vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko, ale podľa mňa to nie je ani také super ako na to beží reklama. A pri cene jednej cesty 636 Sk aj značne predražené napríklad s naozaj veľmi pohodlnými autobusmi spoločnosti Student agency, ktoré na tejto linke premávajú za cenu 290 Sk a pri oveľa vyššom pohodlí. Ale napríklad viem , že OJR bude pri tejto vete so mnou polemizovať 
Po príchode do Prahy a cestou na letisko Ruzyně je priam povinnosťou zastaviť sa v budove leteckej školy Řízení letištního provozu , tzv. ŘLP , ktorá sa nachádza hneď za zastávkou terminál Jih autobusovej linky 119 z Dejvickej ( konečná trasy stanica metra A ) alebo 100 ( konečná trasy metra B Zličín ) a smerujúca na letisko Ruzyně. Je tam priam povestná reštaurácia a bar Air Club s fantastickou kuchyňou, s veľkými porciami a veľmi dobrými cenami. ( cena menu, podávaného od 11:30 po 13:30 je 80 Kč – výber z piatich jedál , polievka, nápoj, hlavné jedlo šalát alebo zákusok , od 15:00 funguje výborná reštaurácia s cenami okolo 150 Kč za VEĽKÚ porciu ) . Priamo v budove sa nachádza aj veľmi dobrý hotel , cena izby pre jednu osobu je 990 Kč ! a hneď vedľa tzv. Modrá ubytovňa s cenou za noc 315 Kč čo je vôbec najnižšia cena za slušné ubytovanie v Prahe. Preto vrelo doporučujem ako cestovateľom tak aj serióznym cestujúcim určite sa zastaviť. Zároveň je to jedinečné miesto , kde je možné stretnúť pilotov, riadiacich , študentov, občas aj letušky, skrátka každý kto ma čokoľvek s letiskom a lietaním spoločné sa tam zastaví.
Po chutnom obede sme sa pobrali na odbavenie do terminálu Sever 1. Keďže Švajčiarsko sa nachádza medzi štáty so Schengenským bezhraničným režimom, tak lety sú odbavované v tomto terminály. Let spoločnosti EasyJet DS 0906 je zrejme dobre zavedený a má zaujímavý faktor obsadenia, lebo pri otvorených dvoch odbavovacích prepážkach trvalo asi 20 minút pokiaľ sme sa dostali na rad.

Oslovenie mladou černoškou – agentom spoločnosti Menzies ktorá je partnerom EasyJet v Prahe samozrejme anglicky. Aké však bolo jej prekvapenie keď sme jej odpovedali po slovensky. Chvíľkové zaváhanie, potom sa jej to zrovnalo s nejakým príbuzným jazykom a s úsmevom dokončila odbavenie s poznámkou že slovenčinu tak často tam už nepočuť. V Prahe je snáď každé odbavenie príjemné a rýchle, takže ani na pasovej a ani bezpečnostnej kontrole sme sa dlho nezdržali a mali možnosť sledovať prevádzku v tranzitnej zóne. Nakupovať v dutýýýýý a fríííí predajniach sa veľmi neoplatí, lebo ceny sú vyššie ako v hociktorom obchodnom dome v blízkosti letiska ( Nákupné centrum Zličín alebo nové centrum Kostka priamo pri prahu dráhy 31 ) tak sme sa pobrali k nášmu odbavovaciemu vstupu. V Prahe sa bezpečnostná kontrola príručnej batožiny odohráva priamo pred odbavovacou bránou, takže niekedy tam môžu vzniknúť dlhšie rady, ale ako som spomínal, veľmi rýchlo postupujete ďalej.
Plánovaný odlet mal byť o 13:20. Bohužiaľ nad Prahou stál veľký dažďový mrak , takže sledovanie prevádzky komplikovali mokré okná, ale aspoň bolo vidieť pekné efekty od striekajúcej vody na dráhe 24.


Okolo nás sa zhromažďovali lietadlá iných spoločností :





Ako sa začala stupňovať naša spoločná nervozita s blížiacim sa časom odletu a problémom že naše lietadlo tam ešte stále ani nepriletelo , tak sa začali rozpadávať búrkové mraky a pomaličky začalo vykúkať slniečko. To ako keby konečne privolalo naše lietadlo a presne v čase odletu konečne prirolovalo ku stojánke. Bol to Airbus A319 spoločnosti EasyJet Switzerland HB-JZG .






Približne so 40 minútovým zdržaním začalo nastupovanie . Spoločnosť EasyJet vyvinula službu tzv. Speedy boading kde si pri rezervácii máte možnosť priplatiť že budete nastupovať prvý. Je to náhrada rezervácie miest v kabíne, nakoľko spoločnosť EasyJet uplatňuje prísnu politiku slobodnej voľby sedačky pri nástupe do kabínu. Následne po tejto skupine ľudí ( boli traja ) sú ostatní cestujúci rozdelení do 4 skupín. A až D. Malo by to byť podľa kľúča : A – matky s deťmi, telesne postihnutí cestujúci, B až D podľa toho ako skoro sa dostavíte k odbaveniu. Myslím že to zatriedenie do skupín B až D robí priamo pri odbavení agent ako ste mu sympatický, nakoľko ja s mojím protištátnym ksichtom som dostal vždy D aj keď sme pri jednom lete boli medzi prvými.
Takže sme nastúpili do mašinky. Ešte cestou sme mali možnosť vidieť vedľa stojacu mašinu spoločnosti SWISS.


Na palube EasyJet sa vykonáva demo bezpečnostných a núdzových postupov v troch jazykoch , podľa toho kam sa letí. Je to spúšťané z nahrávky, ktorá sa spúšťa na dotykovej obrazovke pri vstupných dverách. Krátke rolovanie po rolovačke A na vyčkávacie miesto dráhy 24, potom niekoľko minútové čakanie na povolenie na vstup na dráhu, zaburácanie motorov a letíme. V Prahe je to veľmi ťažké odhadnúť, ale myslím že sme leteli na MEDOV po odletovke MEDOV 1 A alebo na DONAD a DONAD 2A.
Plánovaná doba letu z Prahy do Ženevy bola 1.35 ale v skutočnosti sa podarilo pilotovi po trase ušetriť 25 minút, takže po 1hodine a 10 minútach , preletení Mníchova a Zurichu ani sme sa nenazdali a už sme klesali nad Bodamským jazerom. Počas letu sa raz prihovoril kapitán letu a informoval nás najprv po francúzsky a následne po anglicky o tom že letíme v letovej hladine 340 , plus o letovej trase a počasí v destinácii. Dosť ma počas letu prekvapilo, že ani v Aplách fakticky nebol sneh a pri priblížení, keď už sme mali kopca naozaj na dosah bolo vidieť viac pomaly zelenej trávy ako snehu a to podotýkam bolo 27. februára.
Predpokladám že sme prilietali na bod ULMES a následne príletovou trasou ULMES 1R na dráhu 23. Uvolnili sme po ECHO a rolovali k stojánke 32. Po prílete na letisko v Ženeve sa mi zazdalo, že vlastne ani nie som v nejakom väčšom meste. Všetko malé a pokojné. Kde sa cestujúci pozrel, všade stroje spoločnosti EasyJet, kde tu nejaký SWISS a pred terminálom Airbus Air France.


Lety spoločnosti EasyJet sú odbavované v samostatnom terminály , ktorý je akoby vysunutý na odbavovacej ploche. Po vystúpení pomocou odbavovacieho mosta prejdete vonkajším okrajom terminálu a zídete do podzemia kde pomocou tunelu vybaveného dvoma pármi pohyblivých chodníkov prídete do hlavnej časti terminálu. Tam prejdete cez veľmi formálnu pasovú kontrolu ( policajti vám dajú patrične najavo ako ich otravuje tam sedieť a do pasu sa ani nepozrú ) a môžete čakať na batožinu. Snáď ako pri každom nízko nákladovom prepravcovi to trošku „trvá“ , ale neprekročí to únosnú mieru počas ktorej by ste stihli aj niečo iné ako ísť napríklad na toaletu. A keď už sme tú batožinu mali, hurá do mesta.
Vec ktorá môže narobiť problém každému francúzštinu neznalému je to, že v tomto meste na francúzsko – švajčiarských hraniciach si bez jej znalosti ani „nevrzne“. Všetky nápisy a oznamy sú vo francúzskom jazyku. Ešte šťastie že hneď pri východe sú turistické informácie, takže treba sa len spýtať čo a ako a dostaneme odpoveď ako anglicky, tak aj po nemecky od veľmi milých dám , ale vo vyššom veku. Pri príchode si treba spraviť jasno ako sa dostať do mesta. Nakoľko letisko sa síce nachádza takmer v meste, peši sa dostať z letiska na hlavú železničnú stanicu je takmer nemožné. ( niektorí cestopisci predsa len tvrdia že sa to popri diaľnici dá asi za 35 minút ) . Automat na lístky berie len mince , takže Vám nezostáva nič iné len si rozmeniť. Našťastie na túto situáciu sú pracovníci turistických informácii pripravený a bez akýchkoľvek problémov vám rozmenia. Preto si treba kúpiť len lístok do mesta ( mám pocit že za 1 švajčiarsky frank ) a nastúpiť buď na vlak, ktorého stanica je súčasťou letiska a každý vlak ( ako EC tak osobák ) tam stojí ( treba len sledovať informačné tabule – stanica sa nachádza vľavo pod letiskom ) alebo pred terminálom stoja dve linky mestskej dopravy. Pani na informáciách vás ešte sama od seba upozorní, že nie je potrebné si kupovať denný a ani turistický lístok pokiaľ máte ubytovanie v hociktorom z množstva hotelov v Ženeve, lebo v rámci podpory turistického ruchu pri prihlásení sa na recepcii dostaneme zadarmo lístok na mestskú dopravu počas doby pobytu ! Fajn vedieť, ušetrí to pár frankov. My sme sa rozhodli ísť do mesta vlakom. Miesto EC z Lyonu sme nastúpili ma regionálny vlak. Ale je to úplne jedno, lebo ďalšia zastávka je Ženeva hlavná železničná stanica. Asi po 10 minútach ste v strede mesta a váš pobyt môže začať. Trošku som bol prekvapený že Ženeva na mňa pôsobila staro, trošku nemoderne. Všetky ulice okolo stanice boli rozkopané, takže preskákať na druhú stranu ulice pomedzi rozkopávky bolo rovnaké ako v Bratislave. My sme bývali v hoteli IBIS , ktorý má za veľmi prijateľnú cenu celosvetovo rovnakú úroveň všade. Hotel IBIS sa nachádza asi štyri ulice od železničnej stanice, kde vás za cenu asi 3050 slovenských korún čaká všetko čo od hotela potrebujete. Ženeva je vlastne veľmi malé mesto, takže ani nepotrebujete tie celomestské lístky na MHD a dokážete si to prejsť peši. Asi jediná vec čo ma úprimne mrzí , že vodotrysk poobede už nefungoval a videli sme ho až na druhý deň.

V deň nášho odletu sme nemali veľa času na nejaké prehliadky mesta nakoľko náš let mal plánovaný odlet o 11:15 miestneho času , ale aj tak sme sa vybrali ešte pozrieť európske sídlo Organizácie spojených národov, sídlo Medzinárodného červeného kríža a Medzinárodnej telekomunikačnej únie. Spred železničnej stanice sme sa vybrali trolejbusom číslo 8. Po prehliadke sme zistili, že máme už tak málo času že reálne hrozí že nestihneme prísť na odbavenie. Reálne hrozilo že musíme vymyslieť čo spraviť. Našťastie v poslednej chvíli sme našli zástavku autobusu 28, ktorý Vás z tejto časti mesta dopraví na letisko a s veľmi odretými ušami a na skutočne poslednú chvíľu sme to stihli. V Ženeve EasyJet prísne uplatňuje self-check in politiku, takže musíte najprv „odkukať“ od ostatných ako sa vlastne nahlásiť na let , vytlačiť si palubné vstupenky a potom už len odovzdať batožinu, čo je vlastne jediné miesto kde sa stretneme s nejakým zamestnancom EasyJet. Keď už sme boli na letisku , tak sme poobdivovali obchody s drahými švajčiarskymi hodinkami, nakúpili čokolády od výmyslu sveta a mohli sa pobrať do terminálu B opäť tou istou podzemnou chodbou.
Je to zaujímavo vymyslené mať vlastný terminál , ktorý je vlastne predsunutý hlavnej budove, takže keď prichádzajú lietadlá iných spoločností , tak idú všetky okolo vás a môžete ich aj keď obmedzene fotiť.






Plánovaný odlet linky EZS 915 do Prahy bol o 11:15 z terminálu B a brány 33.
Okolo nás bolo veľa ľudí, ktorí čakali na ďalšie lety spoločnosti EasyJet. Myslím že ďalšie štyri, minimálne jeden z nich bol určite Londýn. Nástup opäť podľa systému Speedy boarding ako prvý, potom podľa nástupných tried. Ani som nepredpokladal že dostaneme niečo iné ako D, takže opäť nástup medzi poslednými .Aspoň bolo dosť času obzrieť si mašinu ktorá bola pripravené na linku do Prahy. Bol to opäť Airbus 319 HZ – JZJ.

Nástup v termináli B je hlavne pre starších ľudí dosť nešťastný, nakoľko sa od nástupu musí vystúpiť po strmých schodíkoch o poschodie vyššie a až potom nástupným mostom prejsť do lietadla. Preto vznikajú pri nástupe dosť komické situácie , keď had tvorený z nastupujúcich ľudí zastane a musí počkať až človek s obmedzeným pohybom vystúpi hore. Nástup bol asi 10 minút pred plánovaným odletom, takže keď už sme boli v kabíne, bol akurát čas na odlet. V Ženeve plánovaný odlet ešte neznamená aj skutočný čas odletu, lebo sa tam riadi systémom dosť prísnych letiskových slotov, takže „meškanie“ je v poriadku. Skôr ma zaujala skutočnosť, že celý čas boli otvorené dvere do pilotnej kabíny a bolo vidieť že na mieste kapitána sedí nejaký pán bez uniformy. Až keď sa zavreli dvere a začalo sa opäť elektronické demo len s pantomimickou inštruktážou palubných sprievodkýň bolo jasné že kapitánom letu bude tento človek. Priznám sa, ešte som to nezažil aby posádka nebola ustrojená v uniforme.
Počas rolovania na vzlet cez OUTER rolovačku, ďalej po Alpha, na vyčkávacie miesto dráhy 23. Po krátkom čakaní vstup na dráhu 23, povolenie k vzletu a letíme.
Po odlete odletovkou KONIL 4A a ďalej cez TRANSITION ďalej buď na GUDAX alebo KORED. Stúpanie do letovej hladiny 330 a celkom pokojný let. Po vzlete a otočke doprava mierne severne nad letisko bolo vidieť ženevský vodotrysk ako malé a pekné rozlúčenie so Ženevou. Počas letu opäť smerom na Zurich , Štutgart a priamo na Prahu sa raz ozval aj kapitán letu, ktorý opäť krátko po francúzsky a anglicky informoval o lete. Servis na palube štandardný , takže opäť krátky odpočinok spolu s takmer plným lietadlom. Plánovaná doba letu bola opäť 1.35 minúť, keďže zo Ženevy sme už štartovali s dvadsaťminútovým meškaním predpokladal som že ako tak by sme to smerom do Prahy mohli dohnať. Počas letu sa to potvrdilo, lebo po priblížení cez DOBEN po príletovke DOBEN 3S na dráhu 24 sme plynulo a mäkko pristáli na dráhu 24. Opustili sme až po Delte, ďalej po rolovačke Foxtrot, Golf , odbavovacej ploche na pier-u B. Čistý čas letu 1.10 , takže sme boli dokonca o päť minút skôr ako bolo plánované. Takže už len počkať na batožinu a ďalšia cesta za nami.

Nasledujúci deň sme mali do tretice letieť s EasyJet letom 4392 do Milána, tentoraz na letisko Malpensa. Výhoda spoločnosti EasyJet je že sa takmer vždy snaží letieť na hlavné letiská, preto opäť táto voľba, aj keď z Prahy do Milána, alebo skôr do Bergama lieta aj Sky Europe airlines. Let je odbavovaný tentoraz z terminálu Sever 2. Lety do Talianska sú všeobecne veľmi „obľúbené“ medzi pracovníkmi letísk a palubným personálom pre ich slušným spôsobom povedané „temperamentnú“ povahu talianských turistov. Let bol opäť odbavovaný spoločnosťou Menzies aviations. Pred nami bol dlhý rad hlučných zväčša taliansky hovoriacich pasažierov. Ich veľkou nevýhodou je že zväčša neovládajú okrem materinského jazyka žiaden iný, takže keď som videl s akou obrovskou ale schizofrenickou snahou sa im pracovníčky pri prepážke snažili niečo vysvetliť tak som ich až ľutoval. Tentoraz tam opäť bola tá už vyššie spomenutá černoška, ale ja skutočne krásna mladá, blonďavá slečna z Piešťan. Opäť sme dostali nástupnú triedu D, ale keďže Slovák Slovákovi má pomôcť, tak som ju hneď požiadal či sa s tým „nedá“ niečo spraviť. Dalo ... , dostali sme Béčko. 
Z terminálu Sever 2 som ešte nikdy neodlietal , takže som cez kontrolu prešiel skôr aby som si ho mohol lepšie obzrieť. Bezpečnostná kontrola štandartná, mám pocit že trošku pomalšia v porovnaní s terminálom Sever 1 ale možno spôsobená tým, že bola dôkladnejšia. Odlietali sme z prier-u C a stojánky 24. Mašina opäť Airbus 319, tentoraz ale s anglickou registračkou ( ospravedlňujem sa , ale niekde som ju zapatrošil ) . Stroj bol pristavený načas, takže nástup mohol začať asi 15 minút pred plánovaným odletom. Nástup sa nedá nazvať inak ako CHAOS. Všetci páni s pol kilom gélu na hlave a veľkými čiernymi okuliarami sa nahrnuli k bráne prenasledované ich talianskymi spolucestujúcimi ženského rodu. Nikto nerešpektoval žiaden Speedy boarding, takže sa stalo , že keď mala nastupovať skupina C, tak konečne jeden pán s touto predplatenou službou prišiel ku dverám, čo patrične okomentoval zvýšeným hlasom, samozrejme v taliančine , ktorému tie dievčatá nemohli rozumieť a tak len bezradne odpovedali sorry. Ťažko sa mi hľadajú slušné slová aby som popísal správanie cestujúcich , tak to radšej preskočím. A naše Béčko nám aj tak bolo na ...
Aj pri tomto treťom lete som si všimol jednu zaujímavú vec, že aj keď cestujúci sú rozdelení do nástupných skupín, takmer všetci si sadajú dozadu a sedačky vpredu sú voľné aj pri nástupe so skupinou D. Let opäť takmer plný, takže rýchlo sme sa usadili ( okienko opäť nebolo voľné ) a čakali na odlet. Na prekvapenie napriek tomu chaosu čo vládol pri nástupe presne v čase odletu boli všetci pasažieri usadení a začalo demo opäť v anglickom, českom a talianskom jazyku.
Počas vytláčania od stojánky sme začali spúšťať. Možno Memir o tom vie, ale v Prahe už asi dva roky platí zákaz nahadzovať počas vytláčania, ktorý sa tam ale kvôli urýchleniu prevádzky takmer vôbec nedodržuje . ( tento zákaz zaviedli po tom dosť široko publikovanom incidente , keď vytláčacie auto rozbilo MDčko Alitalie . Dodnes neviem či je alebo nie je to doriešené, ale asi to napokon zvalili na toho vodiča, aj keď už aj vtedy bolo takmer isté že to spôsobil kapitán stroja , tým že pridal plyn do protikontry ako začali na zemi zalomovať. Rampákovi skoro oj zlomila obe nohy, mal nepekné odreniny a všetci šok . Len kapitán stroja vystúpil, išiel sa pozrieť čo sa stalo, vypli mašinu , pobalili a išli na hotel )
Rolovali sme po Hotel, Alpha na vyčkávacie miesto dráhy 24. Museli sme dosť dlho čakať až sme dostali povolenie , nakoľko pred nami boli nejaké mašiny. Po vzlete sme nasledovali odletovku VOZICE 1 F a následne dole na Rakúsko. Bol prvý deň v mesiaci a na palube som sa už tešil na nový palubný časopis a zároveň na kúpu modelu Airbusu 319 v mierke 1:200 za štandartných 12 Euro. Taktiež počas letu sa raz ozval kapitán a informoval nás že letíme v letovej hladine 330 ponad Rakúsko a dole priamo na Miláno. Bol relatívne pekný, slnečný deň takže bolo vidieť Alpy, i nedostatok snehu všade okrem ľadovcov.
Priblíženie bolo pravdepodobne od bodu AKASU po príletovke AKASU 2 K. Podľa informácii od kapitána malo byť v Miláne síce teplo, ale dymno. Už počas priblíženia sme sa dostali do oparu, takže keď sme pristávali na dráhu 35 R po slnku nebolo ani stopy. Dráhu sme opustili po Echo a rolovali po Alpha k terminálu 2. Dosť ma mrzelo že som nevidel na terminál 1, nakoľko sme sedeli v uličke a tak si nemôžem potvrdiť informáciu že Miláno Malpensa je jedno z najrušnejších letísk v Európe. V pozadí bolo síce vidieť nejaké stroje Alitalie, ale pri dymne a vzdialenosti ani nemalo zmysel fotiť. Zostali sme stáť na odbavovacej ploche, myslím že niekde okolo stojánky E4. Po vystupovaní opäť chaos , ktorí spôsobili talianski spolucestujúci, ktorí chceli byť stoj čo stoj prví z lietala von. Od lietadla nás odviezol autobus do terminálu. Terminál 2 je asi hlavne využívaný nízkonákladovými spoločnosťami a potom miestnymi charterovými spoločnosťami. Keď sme čakali na batožinu vedľa nás akurát vykladali batožinu letu z Kene spoločnosti Blue Wing a ich Boeingu 767 , ktorý parkoval neďaleko od nášho Airbusu. Ako som sa obával , že vyloženie batožiny bude „rýchle“ ako v Bratislave, tak sme čakali asi len 15 minút. Trošku bolo zaujímavé sledovať bezpečnostnú, pasovú, i colnú kontrolu turistov z Kene. Mnohí pasažieri s veľkými taškami prešli bez povšimnutia colníkov, ale skupinka troch pasažierov také šťastie už nemala. Pred očami ostatných pasažierov museli vyložiť obsah celej batožiny na pás a až som stŕpol keď som videl niekoľko kusov balíčkov zabalených v čiernej fólii. Nevedel som čo si mám myslieť. Pasažieri letu z Prahy ešte stále čakali na batožinu, takže nie všetci si všimli čo sa deje za ich chrbtom. K colníkom hneď prišli aj príslušníci polície a nezávidel som cestujúcim čo sa ide ďalej diať. Keď opatrne otvárali balíčky, namiesto nejakých drog alebo výbušnín som zbadal mušle a lastúry. Myslím že viacerým odpadol kameň. Keďže začala vychádzať naša batožina, tak už som nemohol sledovať ako sa táto kontrola skončila.
Keď vyjdete z terminálu do verejnej časti , tak máte možnosť trošku sa prehliadnuť terminál okolo. Neviem aký je starý terminál 2 , ale vyzerá dosť ošumelo a špinavo. Priamo v termináli je možnosť kúpiť si lístok na autobus za cenu 10 Euro so spoločnosťou Malpensa express. Ako na každom milánskom letisku je možné využiť aj konkurenciu inej autobusovej spoločnosti, ktorá je asi len o 20 centov lacnejšia, ale priznám sa že si už nepamätám ako sa volala. Odchody sú asi každých 15 minút, vždy v 15. a 45. minúte Malpensa express a v 30. a 00. minúte s konkurenciou. Cesta z letiska trvá asi 65 minút a dostať sa priamo na železničnú stanicu Milano centrale je niekedy hlavne pri „ohľaduplnosti“ talianských vodičov kaskadérsky čin. Odtiaľ je už možnosť cestovať či už metrom, alebo vlakom tak kam potrebujete.

Počas jedného týždňa som trikrát cestoval s Airbusom 319 spoločnosti EasyJet. Ako prvý let bol omeškaný pri odlete cez 40 minút, druhý bol taktiež omeškaný aj keď do Prahy priletel načas, tak tretí let bol výrazne pred plánovaným časom príletu nedá sa povedať že by sa dalo niečo vytýkať. EasyJet aj keď je nízkonákladový prepravca je úplne niečo iné ako Ryanair. Letenky síce stály viac ako v Ryanari alebo v Sky Europe airlines, ale vykompenzovalo sa to letom na hlavné letisko a úsporou nákladov na cestovanie zo vzdialenejších letísk. Na palube síce nič zadarmo nedostanete ( okrem palubného časopisu ), palubný personál nie sú namyslené krásky ( česť výnimkám ) , ale vždy ochotné pomôcť pokiaľ som sa na niečo spýtal alebo mal nejaký problém. Čistota myslím na dobrej úrovni tak ako v našom Sky Europe airlines a čo ešte napísať ... ???
Všetko je o ľuďoch, koncept ako taký je už takmer v každej spoločnosti rovnaký...