Postupne sa z množstva CK vyberali tie, ktoré sa mi pozdávali povesťou a ponukou zájazdov. Čo sa týka krajiny, vyhralo Grécko a opäť ostrov Kos. Po niekoľkodňovom surfovaní na internete som našiel aj hotel, v ktorom som už bol a tak výber CK sa zúžil na jednu. Dátum dovolenky nebol stanovený na pevno, takže som hľadal najvýhodnejší termín a cenu. Rozhodnutie padlo na 15. augusta. Ale aby som to nemal také jednoduché, tak pár dní potom, ako padol definitívny dátum, som objavil priam hriešnu ponuku od tej istej CK, len o turnus skôr. Okamžite som začal vybavovať presun dovolenky atď. Murphyho zákony však fungujú na 100% a v mojom prípade na 110%. Potom, ako sa mi podarilo presunúť dovolenku na skôr, vybaviť aj financie tak mi volali z CK. Hádajte prečo asi. Správne, vznikli dva malé, „zanedbateľné“ problémy. Prvý – cena last minute bola omylom uvedená o 10tis. menej a druhý problém – rezervovali mi zájazd, kde už nebolo ani jedno voľné miesto. Aby som to skrátil, všetko sa vrátilo do pôvodného stavu (odlet 15.8.). Informácie o dovolenky nám boli zaslané cca týždeň pred odletom na email. Čas odletu z Bratislavy bol stanovený na 01:10 LT a späť z Kosu na 14:30 LT. Spoločnosť som si zistil dopredu, takže prekvapenie sa nekonalo a mali sme určenú Air Slovakiu ako dopravcu.

Na letisko sme sa mali dostaviť 24.8. o 23:10 LT aby ľudia mali dostatok času si prevziať letenky a voucher ( našťastie mám na takéto veci „lidi“ takže som to mal trochu inak zariadené ). Keďže pracujem na letisku, parkovanie mám vyriešené, preto bohužiaľ neviem posúdiť túto stránku služieb letiska. Prosím o hlboké ospravedlnenie. A môžeme ísť k check-inu. Podľa prísne tajných informácií nás malo letieť 81 pasažierov. Na Boeing, ktorým sme mali letieť nie moc vysoké číslo. Postavili sme sa pekne do rady. Samozrejme niektorí cestujúci asi nevedia ako vyzerá rad a preto sa snažili občas vtesnať zboku a pod. V noci boli tuším dva odlety. Hala nebola úplne plná, avšak podľa môjho názoru keby bol ešte jeden odlet naviac, alebo my by sme mali „plný stav“, tak by teoretická kapacita haly bola vyčerpaná. Všetci však vieme, že v reály sa tam dokáže natesnať oveľa viac „sardiniek“ a stále prežijú (našťastie/bohužiaľ). Á, sme na rade. Check-in prebehol bez problémov, sedadlá 2A a 2C podľa želania (ďakujem Micro), batožina podaná, doklady máme, môžeme pokračovať (iba pre presnosť, boli otvorené dva pulty). Touto cestou by som rád poďakoval Microvi za pomoc pri balení tekutín a podobných veci a vysvetlenie noriem, Predsa len nelietam každý deň, tak som to potreboval oprášiť. Nasleduje pasová kontrola = „Na západe nič nové“ by sa dalo povedať. Ja som ukázal občiansky, priateľka pas a ideme ďalej. Rozpisovať sa o rýchlosti odbavenia alebo výraze pracovníkov pasovej kontroly snáď netreba. Na rőntgen sa ja vždy teším. Hlavne na letisku v Bratislave. Neviem čím to je, ale na 99% sa mi vždy pozrú do príručnej batožiny. Vždy sú uchvátení z niečoho iného. Raz sú to baterky do foťáku, inokedy malá baterka, ID karta, nabíjačka atď. Vyberú a pozorne skúmajú. Nič v zlom, iba mi to pripomenie malé dieťa, keď dostane niečo nové. Tentoraz som navyše aj zapípal pri prechode „star gateom“ ako to ja volám. Presnejšie môj opasok. Malá ručná kontrola a môžem pokračovať.

Gate sme dostali tuším B1 s boarding time 00:30. Bufet/bar boli otvorené, aj niektoré obchody. Trochu sme sa porozhliadli, aby sme zabili čas a posadili sme sa pri náš gate. Nedostatok vidím v počte miest na sedenie pred gatom a o gate ani nehovorim (môj postreh). Ako som už spomenul, nebolo nás veľa, takže sa počet ľudí dal zniesť. Nechcem si ale predstaviť, ako to asi vyzerá v nejakej špičke. Boarding začal +/- 00:50. Lietadlo pre náš let bol Boeing 737-33A, cn: 23633, registrácie EC-JXD a prenajatý od španielskej spoločnosti. Toto lietadlo malo svoj prvý let 20.7.1987 (20 rokov + nejaké drobné) a bolo dodané America West Airlines. Posádka bola čisto španielska a k nej sa ešte vrátim. Približne 10 minút trvalo nastupovanie a sadnutie si na miesta.

Všetko prebehlo tak, že možno s rozdielom pár sekúnd sme sa o 01:10 odpútali od dráhy 04, na ktorú sme taxovali cez apron, A, D. Odletovka bola smerom na bod VAMOG, ktorý je na hraniciach. Stúpanie do cestovnej hladiny bolo hladké, trvalo približne 20 minút. Posádka ma sklamala, resp. som čakal niečo iné. Najskôr som si myslel, že pokiaľ ide o prenajaté lietadlo, tak aspoň jeden člen personálu bude zástupca Air Slovakie. Neviem na základe čoho som tak usudzoval. Zdalo sa mi to logické. Samozrejme privítanie a všetky ostatné inštrukcie boli v anglickom jazyku a podľa mňa, ľudia tomu nerozumeli (nie len vďaka prízvuku ale aj neuveriteľnej rýchlosti, akou to vedúca kabíny odrapotala!). Žiadna pauza medzi vetami, tón hlasu, zdôraznenie atď. Úsmev na tvári bol asi pre nich niečím neznámym. Akceptujem fakt, že odlet bol hodinu po polnoci, čas spánku, napriek tomu si myslím, že to malo vyzerať trochu inak. Potom ako kapitán zhasol znak „pripútania sa“ tak začalo byť pomaly servírované jedlo a nápoje. Ak som to správne pochopil, tak objednávateľom toho, čo bude podávané na palube je CK. V našom prípade sa teda moc „nevytiahli“. Rožok, ktorý bol plnený šunkou, syrom, u mňa niečím, čo pripomínalo šalát a asi nejakým dressingom, u niektorých vraj vyvolal zvýšenú návštevnosť onej miestnosti po prílete. Tento fakt bohužiaľ alebo našťastie neviem potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko mne osobne nič nebolo. Na otázku stewardky, čo si želám na pitie, som odpovedal slušne, že si prosím Colu. Reakcia ma opäť prekvapila. Osopila sa na mňa, že si mám vybrať čaj, alebo kávu (týmto sa jej hlboko ospravedlňujem, ale hodiny veštenia mi začínajú až budúci týždeň, takže som nevedel vyveštiť, čo skrýva vo vozíku). Zvyšok letu prebehol vcelku normálne.

Keďže sme leteli v noci, fotenie bolo 0 bodov a tak som si poriadne zdriemol, aby som dohnal spánkový deficit. Let trval 2h a 30min., o 4:40LT (na Kose je +1hod.) sme pristáli na dráhu 32 (2390m, príletovka cez LARKI). Potom taxovanie na koniec dráhy a po taxiway A na stojánku číslo 2. Len pre úplnosť, letisko má jednu dráhu, štyri taxovačky a dva aprony. Jeden hlavný a druhý „záložný“ + 7 stojánok (oficiálne). Po vystúpení a odvoze do haly sme prešli pasovou kontrolou a ocitli sme sa pred pásom na batožinu. Všetko prebiehalo relatívne rýchlo a približne 20min. po prílete sme už mali svoje kufre.

Delegátka CK nás čakala pri východe. Kontrola mien a šup do autobusu. Bohužiaľ, jednej našej spolucestujúcej poškodili batožinu a tak museli ísť spísať reklamáciu. Síce sme v buse boli už 05:10, odchádzali sme približne po hodine čakania (takéto čakanie je však samozrejme úplne ospravedlnené, nakoľko podobná vec sa mohla stať komukoľvek). Tí, ktorí ste už boli na dovolenkách poznáte, že nasledoval rozvoz dovolenkárov do jednotlivých hotelov. Náš bol posledný a tak sme si spravili „okružnú“ jazdu ostrovom pri brieždení. 7:10 sme sa zapísali oficiálne do hotela a tak mohla naša dovolenka odštartovať. Schladenie prišlo hneď po eufórii. Ubytovanie napriek prísľubom (sľubovali okolo deviatej) bude najskôr po 12tej. No nič, kufre stranou a ide sa von.

Ostrov Kos som navštívil už predtým. Rozlohou neveľký ostrov sa nachádza severne od ostrova Rodos. Je takého „divného“ tvaru a v najužšom mieste má cca len 2km. Ostrovom sa z východu na západ tiahne pohorie s najväčším vrchom Dikaios. Hlavné mesto ostrova je Kos Ostrov je známy svojou históriou a bohatými archeologickými náleziskami a bol zasvätený bohu lekárov Asklépiovi. Bola tu lekárska škola, ktorej najslávnejším nástupcom bol Hippokrátes. Ostrov bol v minulosti veľmi populárny s dobrou povesťou.

Ostrovom vedia hlavná cesta, z ktorej sa v podstate dostanete do všetkých hlavných letovísk – Psalidi, Tigaki, Marmari atď. Povedal by som, že ostrov vyhovuje ľuďom, ktorí radi spoznajú nie len pláž a hotel, ale aj nejaký ten kúsok histórie.

Pláže sú od piesočnatých na severnej časti po kamienkové na východnej. Porovnávať teplotu mora napr. s Chorvátskom nebudem, nakoľko mne je každé more chladné. Ponuka atrakcií je myslím si dostatočná, pre priemerne náročného dovolenkára. Jednotlivé CK organizujú aj výlety na susedné ostrovy (Nissyros), okruh Kosom, či do dedinky Zia. Ceny sú prijateľné.

Po ostrove sa dá pohybovať niekoľkými spôsobmi – autobusom, prenajatým autom, motorkou alebo bicyklom. Na Kose sa nachádza aj horúci termálny prameň (odporúčam navštíviť). Ponuka hotelov je pestrá, od najlacnejších až po 5*. Záleží len na peňaženkách jednotlivcov. Čo sa týka delegátky našej CK, nebola zlá, avšak rozhodne som zažil aj lepšie.

Odlet bol naplánovaný na 25.8. o 14:30LT s odchodom z hotela o 11:05. Samozrejme človek mieni, pán Boh mení. Pôvodne mal byť let vlastne kópiou toho prvého (len opačným smerom). Bohužiaľ pre ostatných a našťastie pre nás sa to v posledný večer riadne pomenilo. Bolo nám oznámené, že odchod z hotela bude už o 04:00 a odlet bol zmenený na 07:00. To nie je všetko. Zmena nastala aj v leteckej spoločnosti a to z Air Slovakie na SkyEurope Airlines. Tento fakt mi hneď naznačil, že možnosť prvý raz letieť so 737-700 je viac ako reálna a v podstate fakt, že majú ešte aj nejaké 737-300 pod maďarskou registráciou som zavrhol. Radosť bola o to väčšia, keď som sa dozvedel, že poletíme OM-NGP – posledným prírastkom vo flotile SkyEurope.

Aby sa iní ešte viac rozčulovali zo zmiem a my tešili, let mal byť vykonaný na trase Kos – Bukurešť – Bratislava. Dva štarty a dve pristátia za cenu jedného – no nekúp to.

Po ohlásenej zmene odletu sme sa teda vybrali na letisko. Opäť systémom zbierania turistov z jednotlivých letovísk. Vyrazili sme o štvrtej hodine a na letisko sme dorazili 5:30, t.z. relatívne načas. To som však netušil, aký systém majú na letisku. Na cca 5 check-in pultov je pridelený jeden rontgen. Cez ten musí prejsť všetka batožina predtým, ako sa pasažier postaví pred pultík chek-inu. To by nebol až taký problém. Ten nastal vtedy, keď pracovník púšťal pasažierov niekedy až z troch smerov. Tým pádom od príchodu po dostavenie sa pred pult trvalo cca 50min. Čo človek nevydrží pre 737NG. Potom to už malo rýchlejší spád. 6:20 check in, 6:30 bezpečnostná kontrola, 6:50 gate a 7:05 lietadlo. Možno si poviete, že sa to stíha. Opak je pravdou. Niektorí cestujúci meškali a tak sa meškanie predlžovalo. Nakoniec sme zaplnení do posledného sedadla nahodili motory a pohli zo stojánky 5 po taxovačke B a backtrack po dráhe. Keďže Kos je známy tým, že tam pofukuje a to prevažne zo severnej strany tak na vzlety sa väčšinou používa dráha 32. Po krátkom zastavení na začiatku dráhy, pridaní a následnom odbrzdení sme sa už len mohli kochať nádherným pocitom zrýchľovania lietadla a potom vzletu. Krídlo sa spolu s wingletou krásne ohlo. SID bol asi po LARKI2A. V 1000ft mierne doľava a následne mierne doprava.

Let prebiehal pokojne. Potom, ako kapitán zhasol znak „pripútajte sa“ tak palubný personál začal s prípravami na servírovanie občerstvenia. Tentoraz sme mali štyri príjemne naladené letušky, slovenského kapitána a jeho francúzskeho kolegu. Letušky rozniesli škatuľky s jedlom: malá žemľa, celozrnný chlieb, dva kúsky šunky, plátok syra, mini rajčina a musli. Bol tam aj pohárik na kávu. Tú servírovali o niekoľko minút neskôr spolu s nealko nápojmi.

Z Kosu do Bukurešti trval let 1h 25min. (štart 07:40 LT – pristátie 09:05 LT). Cca 20min. pred príletom sme zahájili klesanie, ktoré ku koncu bolo aj s vysunutými speed brakes. STAR bol VALPA2G. Relatívne dosť skoro bola vysunutá mechanizácia (klapky a podvozok) a potom už „len“ pristáť. „Relax 6172, runway 07, cleared to land“. Na letisku prebiehajú celkom rozsiahle práce resp. prebiehali. Odhadujem to na rekonštrukciu dráhy a jej predĺženie. Vzhľadom na skutočnosť, že prah dráhy bol kvôli týmto prácam posunutý, tak po pristátí sme nestihli ubrzdiť pred odbočkou na taxiway D a tak nasledoval opäť malý backtrack. Prvé, čo ma prekvapilo na tomto letisku bola blízkosť rodinných domov pri areály letiska. Na Google Earth je to celkom pekne vidieť. Podľa mapy, čo som našiel na internete tak stojánku sme mohli mať číslo 12/13. Letisko nie je veľké. Možno by som mohol povedať, že je to skôr pohrebisko. Bola tam možnosť vidieť celkom slušný počet lietadiel. Bohužiaľ, je viac ako pravdepodobné, že už nikdy nepoletia, nakoľko slúžia na náhradné diely pre zatiaľ prevádzkované stroje. Prevažne šlo MD81/2/3. Takže oko spottera tam mohlo zbadať farby spoločností ako Alaska, China Southern, Iberia atď. Jednému chýbali motory, inému smerovka a pod. Mechanici tam potom pracovali aj na nejednej B727, odstavené tam boli aj nejaké An-24/26 a jeden B707. Pre milovníkov lietadiel smutný pohľad.

Rumunskí dovolenkári vystúpili. Odhadom ich mohlo byť cca 30. Bolo nám povedané, že budeme musieť počas dotankovanie vystúpiť a ísť do tranzitu (vraj to na tomto letisku nie je možné). No o chvíľu prišla mini cisterna a začalo sa plnenie čo ohlásil aj kapitán palubnému personálu. A tak som využil príležitosť a otravoval letušku s prosbou o možnosť nahliadnutia do cockpitu. Ani nie tak pre mňa ako pre priateľku. Tá bola samozrejme rada. Kapitán spolu s kolegom práve nahadzovali údaje do FMS a robili výpočty a tak sme len „prekontrolovali“, či sú tam všetky čudlíky, budíky a obrazovky a šli sme na svoje miesta.>

+/- 09:40 sme zatvorili dvere a pred nami zostával posledný úsek – Bukurešť – Bratislava. Opäť nasledovala cesta po „delte“ kde sme na vyčkávacom mieste počkali, pokiaľ pristane CRJ9 spoločnosti MyAir. Vstúpili sme na dráhu a znovu backtrack. Medzičasom CRJ uvoľnilo dráhu a my sme dostali povolenie na štart z 07 (ATD 09:50 LT). V jednom dni naskytol opäť nádherný pohľad na krídlo s wingletou počas štartu. SID bol cez bod NILOV. Let trval hodinku dvadsať. Kapitán sa nám ozval krátko po dosiahnutí do cestovnej hladiny 34000ft. Oboznámil nás s niektorými informáciami, ako je trasa letu, rýchlosť a výška. Na záver zaželal príjemný let. Na tomto segmente sa už podávali iba nápoje a po zozbieraní pohárikov sme si mohli už nerušene vychutnávať let a pohľady na meniacu sa krajinu pod nami. Klesanie sme zahájili kúsok pred Budapešťou, ktorú sme oblietavali mierne zľava a bolo možné vidieť letisko Ferihegy (LHBP/BUD).

S približujúcim sa Dunajom som sa snažil rozpoznať mestá resp dediny, ale moc sa mi to nedarilo. Zorientoval som sa až podľa križovatky ciest z dedín Štvrtok na ostrove (smer Lehnice) a Zlaté Klasy (smer Šamorín). To už bolo jasné, že o chvíľu sme doma. Bolo 10:15 LT a náš „fungláč“ 737 už brzdil na dráhe 31, potom cez D, F a stojánka 1. Autobusom nás odviezli pred príletový terminál, na ktorom sa teraz pracuje. Lešenie z dreva a absencia nejakých značiek a pod. vystupujúcim dosť skomplikovala hľadanie miesta, kam vojsť. Čiže napriek tomu, že som vystúpil ako posledný z autobusu, bol som prvý pri pasovej kontrole. Boli otvorené dve okienka a keďže predošlý prílet už bral batožinu a za nami nič nepristálo, šlo to relatívne rýchlo. Čakanie nastalo pri batožinovom páse. Odhadujem to na 20-25min. Nepochopím však, prečo na monitore nemenia údaje, aká batožina bude vykladaná na daný pás. Nám tam svietil nejaký Ryanair a Sky (z Burgasu) pritom pasažieri boli už mimo a ostali sme tam my. Hmm, čo už. Kufre nám dorazili nepoškodené tak ostávala už len cesta domov.

Ak by som mal dávať známky ako v škole za jednotlivé časti dovolenky, let na Kos v EC-JXD, servis a prístup by asi bola 3. Naopak let naspäť (OM-NGP) so servisom a medzipristátím v Bukurešti za 1. Čo sa týka CK a služieb delegátky, tam sa moc neviem rozhodnúť. Asi by som dal 2.

Napriek niektorým maličkostiam, ktoré človeka síce nahňevajú alebo donútia k zamysleniu, dovolenku ako takú hodnotím veľmi pozitívne a Kos ako destináciu odporúčam.

ps: report vyjadruje konkrétne pocity v konkrétnej situácii t.z. je možné, že iní ľudia môžu mať rozdielne názory/postrehy.

---

Comments (4)

4. Written by Cherokee, on 26-08-2007 19:18 Super trip report z mojho asi najoblubenejsieho miesta. Bol som tam 3x a kedykolvek by som tam siel zas. Vdaka. Keby tam mali letisko ako na Korfu, tak by to bolo asi najlepsie miesto na svete.

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved