Štvrtok popoludnie, vraciam sa do Bratislavy po R1, keď mi zazvoní telefón a sused sa ma spýta, či by som im nevedel preletieť zopár súčiastok z Berlína do Bratislavy, ktoré urgentne potrebujú na dokončenie výroby.
Hmmm, Berlín, tam som ešte nebol, bolo by to super vyskúšať. Pohľad na oblohu však hovoril jasne – zamračené. A moje čelo tiež, nakoľko som držiteľom len licencie súkromného pilota ( PPL-Private Pilot License ). Toto bude čistý IFR. Ešte aj čas odletu pôvodne plánovaný na 15:30 UTC dával najavo, že nakoľko nie som ani držiteľom kvalifikácie IR (Instrument Rating) ani VFR night ( Let podľa viditeľnosti v noci ), tak ja ako PIC v žiadnom prípade nepoletím a už vôbec nie takú diaľku na jednomotorovom lietadle, nakoľko zatiaľ nemám ani doložku ME ( multi-engine pre viacmotorové lietadlá ) a toto by chcelo ozaj 2 vrtule.
OK, takže neostáva nič iné, len zohnať dvojvrtulák s pilotom a môže sa ísť na výlet. Volám do leteckej školy, kde si práve robím ATPL teóriu a po pár minútach mám info, že je k dispozícií DA-42 TwinStar aj s pilotom a môžeme ísť.
Teším sa ako malé decko – po prvý krát s DA-42, po prvý krát v noci a tak ďaleko som ešte s malou mašinou nebol 🙂 (tento článok by sa mohol volať “Milý denníčku – tenkrát poprvé”).
Na Bratislavskom letisku sa stretávam s pilotom Peťom J.. Po rýchlom vyriešení situácie so slotmi prechádzame cez General Aviation Terminal k bezpečnostnej kontrole a nastupujeme do pristaveného auta handlingovej spoločnosti a presúvame sa “medzi hangáre“, kde nás čaká už DA-42 s registráciou OM-SKT.
Predletová príprava spravená, predletová obhliadka tiež, môžme nasadať a štartovať.
Oba motory nahodené, riadiaci v BTS nám dáva dráhu 04 na vzlet po odletovej trati BERVA8Z. 16:15 UTC – rozbeh, rozlet a stúpame do hladiny FL100.
(BERVA8Z – popis odletovej trate: Stúpať v smere vzletu, v 900 ft AMSL točiť doprava, naletieť R-288 VOR JAN (trať 108°), naletieť trať 040° (QDR 040° NDB OKR), naletieť R-356 VOR JAN (trať 356°) na BERVA.)
Po dosiahnutí bodu BERVA nám riadiaci dáva skrátenie priamo na Brno (BNO) a pokračujeme v stúpaní do pridelenej letovej hladiny.
Po preletení oblačnosti zhruba vo výške 8000ft sa nám naskytá nádherný pohľad na obzor so zapadajúcim slnkom ktorý kvôli oblačnosti pri zemi nebolo predtým vidno na jednej strane a na jasnú nočnú oblohu s mesiacom na druhej strane.
Ešte pred dosiahnutím BNO nás riadiaci skracuje priamo na navigačné zariadenie VLM ( Vlašim ). Po pár minútach dostávame možnosť si to opäť skrátiť a to priamo na bod RODUX, ležiaci na hraniciach s Nemeckom. 17:35 UTC prilietame nad územie Nemecka.
18:17 UTC pristávame na dráhu 07L v EDDB.
Po zastavení pred GAT (General Aviation Terminal) nás 2 slečny odviezli do terminálu, kde nás už čakal náklad, ktorý sme potrebovali vyzdvihnúť. Kým som ja podpisoval prevzatie, Peťo J. zatiaľ vybavil všetky potrebné formality a na “celú” sme mali už podaný letový plán späť do BTS.
Na moje prekvapenie, keď som sa otočil, zistil som, že tie 4 krabice o váhe spolu 120kg, po ktoré sme prišli, medzitým absolvovali security scanner a handlingový agenti ich naložili do auta, ktorým nás povezú k lietadlu. Pri lietadle nám ich ešte pomohli aj z auta vyložiť.
Nahadzujeme motory a rolujeme po taxovačke D na vyčkávacie miesto dráhy 07L. Okamžite dostávame povolenie na vzlet a o 19:12 UTC stúpame opäť do cestovnej hladiny FL100 a pokračujeme na navigačný bod KOBUS a odtiaľ priamo na Hermsdorf (HDO), kde sa prelaďujeme na Praha Radar.
Tam nám riadici oznámuje do rádia – “…direct ODNEM…” ( rovno na hranice SR ). Prelet Českou republikou trval 1:06h a o 21:08 UTC sme vošli do priestoru SR. ATIS hlásil ARRIVAL RWY 31, požiadali sme preto o radar vectoring na RWY22 a po chvíľke napätia nás nakoniec predsalen pustili na dráhu 22.
21:27 UTC – po pristátí vyrolovanie cez rolovačku Alfu a pokračovať na stojisko medzi hangáre.
120kg škatúl sme vyložili, zobrali si veci, naložili všetko do pristaveného handling auta ( nie nepomohli nám ako v Berlíne, akurát nám tak otvorili kufor na aute ) a presunuli sme sa do GAT. Pri vychádzaní z GAT sa chystám že zavolám človeku, ktorý si cargo mal vyzdvihnúť a zisťujem, že môj telefón ostal v kokpite Twinstaru.
Takže mi neostáva nič iné, ako prejsť bezpečnostnou kontrolou, odviezť sa handlingom k lietadlu na opačnom konci letiska, zobrať telefón z lietadla a zase nazad.
Odchádzam domov a v hlave milión zážitkov.
OM-SKT
Pri jednej z teórií ATPL sme si tak so spolužiakmi vraveli “…Sakra, prečo nás nemohli od detstva baviť radšej vlaky alebo lode. Nemuseli sme podstupovať tieto vedomostné šialenosti…”.
Aj tento let ma ale utvrdil, že som veľmi rád, že sú to práve lietadlá. Ten výhľad z “officu” za to mučenie vo forme učenia sa na ATPL stojí naozaj za to!
(FP)
