|
Hoci som v predchádzajúcej časti už priletel do Chabarovska, chcel by som sa ešte pár slovami vrátiť k interiéru TU-214.
Hoci som v predchádzajúcej časti už priletel do Chabarovska, chcel by som sa ešte pár slovami vrátiť k interiéru TU-214. Vzhľadom na to, že celá kabína je rozdelená na 3 časti celkový dojem je dosť stiesnený. Nemáte pocit, že letíte v lietadle, ktoré by s Vami malo vydržať vo vzduchu 8 hodín. Aj z tohto dôvodu sa mi nechcelo fotiť vo vnútri stroja. Až pokiaľ letuška nezačala pripravovať postieľku pre jedného malinkého neposedníka. Takéto postieľky väčšinou bývajú uchytené na pevnej stene – prepážke. V tomto stroji je postieľka zavesená z odkladacieho priestoru.
Závidel som tomu drobcovi, lebo mal asi najlepší flek.
Chabarovsk ma milo prekvapil. Je vidno, že do infraštruktúry investovali obrovské peniaze. Celkový dojem je naozaj príjemný. Dovtedy som o tomto meste veľa nevedel, asi tak ako všetci, že mal asi najviac rozvinutú organizovanú kriminálnu činnosť. Fakt je, že nové vedenie mesta a oblasti urobili veľký krok vpred aj v tomto smere a mesto sa stalo veľmi príjemné a spokojné. Svoje robí aj prítomnosť rieky Amur, ktorá je naozaj veľtok. Veľmi znečistený, ale veľtok. Malé upozornenie: aj na umývanie zubov použite balenú vodu.
Polovica týždňa sa priblížila a s ňou aj čas môjho odletu na Sachalin. Na ten som sa naozaj veľmi tešil. Na tento ostrov som mal odletieť miestnymi aerolinkami SAT – Sachalinskije Avia Trasy. Na letisko som prišiel v predstihu, ako obyčajne a po obvyklých bezpečnostných prehliadkach som pristúpil k srandovnému okienku, ktoré fungovalo ako check in. Pani, keď zbadala všetky moje batožiny zalomila rukami a spýtala sa ma, či sa tam sťahujem. Zaplatil som nadváhu, ale len za batožinu, moja bola v cene letenky. Pani mi polepila kufre strašnými nálepkami a povedala mi, aby som si batožinu odniesol k lietadlu. V tom momente mi bolo jasné, že letím AN-24kou. Už som to zažil niekoľkokrát, že do tohto typu si nakladáte a vykladáte batožinu sám. Trochu nepohodlné, ale fajn. Autobus , ktorý pamätal asi ešte Chruščova nás doviezol k lietadlu. Väčšina ľudí išla na ľahko a preto hneď k nástupu. V tomto type lietadla je vačšinou voľné sedenie. Boarding pass bol len rukou písaná ceduľka bez miesta. O mojej požiadavke sedieť pri okne som Vám už vravel, ale tu to vyzeralo dosť beznádejne. Poprosil som preto jednu slečnu, že keď mi ona obsadí miesto pri okne, tak ja jej naložím kufor. Prišiel som dopredu, kde sú batožinové dvere. Väčšina ľudí zahádzala otvor svojou batožinou a keď som nechcel nechať kufre na ploche, musel som najprv hupnúť hore, poupratovať, skočiť dolu a naložiť moju batožinu. Potom prišlo ešte zopár ľudí a tiež mi pekne podali svoje kufre. Nastúpil som ako posledný a bol som presvedčený, že tentoraz sa okno nekoná. Ale kočka ma nesklamala. Držala mi pekné miesto v zadnej časti, hneď za ňou. Ja mám rád AN-24ky. Je tam dosť miesta na nohy, hoci ja ich mám krátke. Operadlo kresiel je sklopené trochu dozadu, tak sedíte naozaj pohodlne. Nás čakal dve a pol hodinový let. Prvá časť je nad pevninou, potom nad morom a zase nad ostrovom. Slovami opisovať čo som videl asi nedáva zmysel, ale bolo to pekné. Páčilo sa mi ako sme preleteli aj nad mestom Južný Sachalinsk, mesto, kde som mal stráviť následujúce dni. Po pristátí som si všimol na ploche Boeing 767-300 spoločnosti Transaero, a potom tam už boli len lietadla SAT-u: AN-12, AN-24. Všimol som si ako mechanici menili predné okno na Dash-8.
Opäť nasledovala procedúra samovykladania, tak som sa opäť obetoval. Prišiel po nás srandovný autobus. Prišiel som k nemu a čudoval som sa, ako sa tam všetci tí ľudia dostali, keď nemá dvere, teda žiaden otvor na nastupovanie. Stál som tam ako sedliak v meste a čudoval sa. Autobus bol Japonský a dvere na druhej strane. Japonský vplyv je v tejto oblasti obrovský, nečudo veď je to len kúsok odtiaľ. Let do Sappora trvá asi 45 minút. Vyšiel som pred budovu, vzal si taxík a vydal sa do hotela.
Sachalin je ostrov pri ktorom sa nachádzajú obrovské náleziská ropy a plynu. Rusi pred pár rokmi tvrdili,že tam nič nie je a tak sa strašne šklebili, keď všetky veľké nadnárodné spoločnosti prejavili záujem ťažiť v tejto oblasti. Potom im však sánka padla a teraz nevedia, ako by to všetko dostali späť. Na tomto ostrove nájdete všetky veľké ropné spoločnosti. To bola vlastne aj príčina, prečo som bol na ostrove aj ja. Mesto je však fakt hrozné. Som realista, nečakal som Dubaj, ale toto ma prekvapilo. Na ulici bol rok 1974, okrem áut. Mesto pôsobilo nevľúdne a nebezpečne. Majiteľka 5 hviezdičkového hotela mi povedala, že keď nemusím, nech po zotmení nevychádzam. Nechcem byť veľmi negatívny, do Ruska už chodím osem rokov, ale toto miesto bolo naozaj nepríjemné. Miestni obyvatelia vačšinou nemajú radi cudzincov, lebo im berú to, čoho sa oni zriekli. Preto v tomto meste vládnu drogy, alkohol a hazard na každom kroku. Majiteľku hotela som neposlúchol a v noci som sa vracal z reštaurácie. Cestu po chodníku som neriskoval, svetlá sú len na hlavných uliciach, ale bočné sú tmavé. Vybral som sa teda späť najbezpečnejšou možnou cestou. Po strede cesty. Nežartujem, tam ma autá videli a ja som bol v bezpečí. O pár dni neskôr som zistil, že nie som jediný, kto to tak robí.
V sobotu, keď som sa taxíkom presúval z jedného stretnutia na druhé, sme išli autom okolo domu dôstojníkov. Na podstavci pred ním stál SU-15 Červený 40, ktorý odštartoval z neďalekej leteckej základne Dolinsk-Sokol proti Kórejskemu Boeingu 747.
Asi Vám netreba pripomínať tú hroznú noc 1. septembra roku 1983 a let KAL 007. Naozaj sa tu nechcem rozpisovať o tejto udalosti. Pravdu sa aj tak nikto nikdy nedozvie. Ale pri pohľade na toto lietadlo som mal zimomriavky po celom tele a nedokázal som pochopiť zmysel, prečo ešte stále to lietadlo ukazujú. Lietadlo je dokonalý šrot, len vonkajší obal. Ostal som tam stáť zopár minút a prinútilo ma to zamyslieť sa nad nezmyslami tohto sveta a počínaním mocných. Pokazilo mi to náladu.
V nedeľu ráno prišiel čas rozlúčiť sa s týmto ostrovom a vrátiť sa spať na pevninu. Ráno som sa odviezol na letisko, absolvoval všetky procedúry a čakal na svoj odlet spoločnosťou Vladivostok Avia do Vladivostoku. Na ploche stálo TU-154.
Medzičasom som sledoval odlet malinkého AN-28, ktorý používajú naftárske spoločnosti. Letisko spalo a prevádzka bola slabá. Let prebiehal v pohode. Počasie bolo pekné a ja som sledoval krajinu pod sebou. Do Vladivostoku som sa tešil, lebo ho predchádzali dobré chýry. Mesto bývalo v časoch socializmu zavretým mestom. Okrem iného aj preto, lebo tu boli vojenské závody, lodenice, ktoré boli hlavnou základňou Tichooceánskej flotily. Pristáli sme na letisku Arťom. Keď sme pristáli, hneď som sledoval z okna, čo uvidím, ale nevidel som nič. Ani na ľavo, ani na pravo. Iba les. Proste dráha uprostred lesa a nikde nič. Letisko je bývalé vojenské letisko. Dráha je urobená z betónových panelov. Keď sme odlietali, na konci bol panel s poradovým číslom 499. Asi po desiatich minútach rolovania sme prišli pred budovy letiska. Budova zvonku vyzerala pekne, zrekonštruovaná a moderná. Na ploche stáli rôzne stroje. Bol tam Boeing 767-300 Aeroflotu, taký, ktorým sa budem o pár dní vracať do Moskvy, Veľa rôznych lietadiel Vladivostok Avie. Zaparkovali sme to vedľa ďalšieho Boeinga 767-200 spoločnosti Kras-Air.
Práve tam nastupovali ľudia. Prišiel po nás autobus a cestou som ešte obdivoval dvojicu novo vyzerajúcich TU-204.
Autobus nás doviezol k budove, kde som si prebral kufre a hurá na taxík. Príletová hala bola pekná, čistá, moderná. Mesto samotné je vzdialené asi 50 km od letiska, takže mi trvalo asi hodinu, kým som sa dostal do hotela. Referencie neklamali, mesto leží naozaj v krásnom prostredí. Také Ruské San Francisco. Keď som tam prišiel, tak v miestnom zálive vrcholili oslavy 275. výročia založenia Tichooceánskej flotily. Poviem Vám, že vidieť tie krížniky torpédoborce, ponorky na vlastné oči je tiež zážitok. Ako čerešnička na torte tam bola plachetnica Nedežda, na ktorej sa cvičia ruskí kadeti. Proste krása. Chcel som ešte navštíviť zátoku, kde je odstavená časť ponorkovej pýchy Ruského námorníctva. Snáď niekedy nabudúce.
Myslel som si, že s odletom nebudú niaké problémy a tešil som sa na vynovené letisko. Problémy neboli, ale odletová časť letiska vnútri nebola zrekonštruovaná a tak som si užil hnusné, špinavé a neútulné haly. Bol som v šoku a doteraz nechápem, ako to mohli tak zafingovať. Nehovoriac o tom, že v jednej malej miestnosti boli nacpani vsetci ludia z takmer plného Boeingu. Pri odbavovaní nikto neplytval úsmevom, ale na to som už asi zvyknutý. Stupeň nepríjemnosti personálu je takmer na maxime. Potom som však zbadal niečo, čo ma naozaj pobavilo. Na okienku Aeroflotu bola firemná nálepka aj s logom a text v angličtine: „ If we are not smilling, we are working hard to make you smile.“ Na to mám len jednu odpoveď. Taktiež v angličtine: „ Bull shit !“ Takú kravinu som teda ešte nevidel, aby sa niekdo verejne ospravedlňoval, že je nepríjemný. Dôkazom toho boli steward Dima a jeho kolegyňa myslím, že sa volala Lena. Let do Moskvy trval rovných 9 hodín a nezbadali ste ani náznak úsmevu. Bol to celkom príjemný let, len tie sedadlá pamätali asi už veľa pasažierov. Boli dosť vysedené. Počasie nám prialo, a tak som mohol sledovať krajinu. Až pri takomto lete si vlastne uvedomíte, aká je vlastne obrovská. 9 hodín letu a stále nad jedným štátom. Počas letu nám náš kapitán predstavil aj svoju posádku, ktorú tvoril on a dvaja co-piloti. Jednou z nich bola žena, jediná žena lietajúca na Boeing 767-300 v Rusku. Aspoň tak to tvrdil kapitán.
Na záver Vám poviem, že táto cesta sa mi páčila, mala zmysel a dala mi veľa. Bola však plná kontrastov. Tieto kontrasty Vás prinútia sa zamyslieť, že nie je všetko zlato, čo sa blyští a nie je všetko h... , čo smrdí. Ospravedlňujem sa za výraz. Tá krajina je vôbec plná kontrastov, ale v tejto časti sú snáď ešte badateľnejšie.
Už teraz sa teším, kedy sa tam budem môcť opäť vrátiť. Možno vyskúšam ale spojenie cez Kóreu, alebo Japonsko. Zmena je život.
Only registered users can write comments.
Please login or register. Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved |
Be first to comment this article