Úvodom musím samopochopiteľne poďakovať tým, bez ktorých by sa tento sen neuskutočnil - manželka, brat s polovičkou, rodičia.

Ako som už spomenul vyššie, začalo to v decembrový deň - 24.12.2007. Žeby náhoda? Vtedy som dostal do rúk „poukaz" na pilotovanie Boeingu 737. Sen? Nie, realita. Existuje totiž firma, ktorá ponúka aj takéto veci ( www.proflight.com ).

Ponuka platila tuším rok, takže presný dátum sme si dohodli po niekoľkých odkladoch na 30.8.2008. Vzhľadom na to, že simulátor je umiestnený v Berlíne, tak bolo potrebné vyriešiť otázku dopravy do Berlína. Po ceste autom by som bol unavený, po ceste vlakom síce ani nie, ale za to by to dlho trvalo a loď neprichádzala do úvahy (býva mi zle) tak vyhralo lietadlo. Veď idem na simulátor, nie? Organizáciu výletu mal pod palcom Micro-brat (jeho organizačné schopnosti boli už viac krát preverené, tak načo meniť).

Odvoz na Schwechat vybavený (autom), letenky kúpené (Lufthansa), hotel rezervovaný (Mercure Airport) = ide sa!

Na letisko sme vyrazili o 5:15 v sobotu ráno. Cesta bola až na jednu obchádzku na rakúskej diaľnici v poriadku, tá nebola preplnená a tak sme dorazili načas. Malý problémik nastal s výberom parkovania. Nakoniec sme odstavili naše autíčko na parkovisku C-é. Na jednodňový výlet ideálne.

riadiaca veža vo Viedni

Check-in bol spoločný pre lety Star Alliance, takže sme sa vrhli na voľný pult. Vyfasovali sme 20D,20E a 20F. Samozrejme som sedel pri okne, ako inak? Gate C51 - linka LH3611 resp. OS7263 mala mať boarding 08:00, no po príchode do gatu svietilo na monitore, že plánovaný odlet bude 09:05 (neskorý prílet lietadla z Berlína). Nakoniec sme sa predsa len dočkali a začali nastupovať do Boeing-u registrácie D-ABIZ (len pre info - rada 20D,E,F je predposledná), ktoré stálo v na pozícii 32 - „pier west", podľa rakúskeho AIPu (Aeronautical Information Publication).

počas čakania na náš let

„full house"

ex. Lauda Air

Austrian a futbal

ex. Virgin Express

náš let

boarding pass

Nasledovalo rolovanie cez EX11, rolovacia dráha M a A1 na vyčkávacie miesto dráhy 29 (t.z. smer Viedeň). Na dráhe práve čakal Airbus (pre Cherokeeho Airbuz) spoločnosti GermanWings a vedľa nás na A2 ďalšia Lufthansa, tuším do Mníchova.

„It is Lufthansa time"

9:22 sme sa vzniesli do vzduchu a leteli po odletovej trati LANUX1C a potom cez VOR Dešná, Vožice a výstupným bodom z Čiech bol RODUX.

Let prebiehal štandardne, mali sme dve letušky a tie pravdepodobne obsluhovali aj na Ju-52 (súdiac podľa veku). Na zakusnutie sme dostali jeden koláčik, ktorý vyzeral ako stlačená žemľa z McDonaldu namočená do slááádkej polevy. Huba sa z toho lepila ešte ďalších 30 minút.

koláčik

obláčiky

pomôžte mi, čo to je???

Prílet bol na dráhu 08R na letisku Berlín - Tegel (EDDT/TXL), ktoré je najsevernejšie z troch berlínskych letísk. Čo sa týka samotného pristátia, tak podľa mňa s nami celkom slušne švacol o zem, čo mi pripomenulo vtip od otca.

Po veľmi tvrdom pristátí kapitán ďakoval cestujúcim za to, že si vybrali ich spoločnosť. Na to sa ozve jedna staršia babka a hovorí spolucestujúcemu: „Teraz neviem, či to bolo také tvrdé pristátie, alebo nás zostrelili."

Súdiac podľa rýchlosti rolovania mám dojem, že kapitána čakal doma véééľmi dobrý obed. Za takú jazdu by sa nemusel hanbiť ani Schumacher. Po rýchlej jazde nás odparkoval pri gate 9. Sedeli sme v predposlednej rade, takže žiadne ponáhľanie sa von, odchádzali sme tuším predposledný. Kufor dorazil na pás +/- za 15 minút. Nakoniec sme si zavolali shuttle bus a smer hotel Mercure Airport (pozn.: v živote som neplatil za shuttle, no tento vodič sa dožadoval všimného).

pohľad na letisko

aj tadiaľto viedla cesta do Lufthansa Training Centrum

pri vstupe do DLH Training Zentrum

Lufthansa Training Centrum sa nachádza pri letisku Schonefeld. Pri vstupe majú makety simulátorov a lietadiel CRJ a Jumbolino. Po prihlásení na recepcii si nás prišiel vyzdvihnúť inštruktor a nasledovala krátka exkurzia. Simulátor 738 bol obsadený v danom momente a tak nám ukázal 735.

simulátor 737-800

simulátor 737-800

simulátor 737-800

Povinne sme absolvovali krátke školenie pred 2D zobrazením kokpitu Boeingu 737-800: kde sa čo nachádza, aká sú rýchlosti na vzlet, na vysunutie klapiek, podvozku atď. atď.. Tu veľmi pomohla skutočnosť, že doma si lietam na flight simulátore od Microsoft-u ( www.microsoft.com/games ). Najmä verzia X ja ako stvorená na prípravu, aby človek nesadol za barany a nečumel na prístrojovú dosku ako žaba z prachu.

2D kokpit

Ako sa blížil čas „odletu" tak som sa začínal obávať ako to všetko dopadne. Predsa len sedieť za počítačom a v reálnom obrovskom simulátore sú dve diametrálne odlišné veci (to isté platí o ovládaní - obyčajný joystick vs. reálne barany, „nehybná" stolička vs. hydraulika atď.).

Samotný simulátor je v podstate reálna kópia kokpitu Boeingu, tento konkrétne je tuším od Hapag Loydu. V prípade poruchy je potrebné objednať súčiastku od Boeing-a (drahá to hračka). V útrobách sa nachádzajú dve miesta (inštruktor + observer) a samotné pilotné pozície.  Keďže mám čo-to nalietané na počítači, tak som sa usadil rovno na kapitánske miesto, nebudem sa predsa trochárčiť. Druhého pilota mi robil najskôr Hunnicat senior a neskôr Micro brat.

a letíme...

panel pre robenie zle pilotovi...

Času bolo málo, preto tieto lietania sú spravené tak, že sa posadíte do nahodenej mašiny na dráhe (samozrejme je možné na tomto prístrojčeku simulovať všetko). Ja som mal nastavené letisko Frankfurt (EDDF/FRA), dráha 25R - „cleared for take-off". Nastavil som klapky do polohy „5", odbrzdil a postupne posúval plynové páky na hodnotu +/- 88% N1. Reálny zvuk, zatlačenie do sedadla - proste paráda. Na briefingu sme sa dohodli, že rýchlosť na vzlet bude okolo 130 knotov, tá sa približovala, až som si nakoniec mohol v duchu zakričať - „víííááár" (V_r).

Jemne som k sebe potiahol páku riadenia a ... sen sa stal skutočnosťou! Ja letím! (možno rovnaký pocit eufórie prežívajú vtáci, keď 1x letia). Je mi ľúto, avšak nedokážem slovami opísať ten pocit. Podľa mňa to ani nie je možné, pretože také slová ešte nevymysleli.

a letíme...

„Gear up!" Po štarte som stúpal pod +/- 15° do výšky 3000 stôp. Inštruktor má možnosť resetnúť simuláciu v akomkoľvek bode a natiahnuť vám lietadlo napr. priamo do ILSu (Instrument Landing System) a vy s tým „iba" pristanete. Ja som si zvolil let po okruhu a potom som požiadal o navedenie na vizuálne priblíženie dráhy 08R. Na moje prekvapenie bolo riadenie trochu „tuhšie" ako som očakával a v prípade, že ste si nevyvážili mašinu, museli ste o to viac sily použiť. Potom to už ale bola iba rozprávka. Prístroje ukazovali tak ako v reálnom lietadle, pohľad z kokpitu bol tiež dobrý, ovládanie super. Čo viac si milovník letectva môže priať? Teda okrem 100% reálu.

a letíme...

Postupne som mal klesnúť na 2500 stôp a spomaľovať. Zároveň samozrejme išli von klapky a neskôr aj podvozok. Lietadlo sa právalo presne tak, ako som bol zvyknutý z letov na jump seate. Reakcia na ubratie alebo pridanie bola perfektná. Spolu s tým bolo cítiť, ako hydraulika simuluje spomalenie, resp. zrýchlenie. Paráda. Finálna rýchlosť bola okolo 130-140 knotov, poprosil som aj o nastavenie frekvencie ILS-u, aby som si mohol kontrolovať zostupovú rovinu. Klapky na 30°, podvozok, rýchlosť - checked!

A je to tu - „500...100...50...10". Hlas, ktorý som už poznal mi krásne hovoril výšku nad dráhou. Keď zahlásil „50", stiahol som plyny na „iddle", spoilery v pozícii „armed"... a prásk, moje prvé pristátie so 737. Reverzy, jemne brzdiť, vypnúť/zatvoriť reverzy a sme „doma" - môj (skoro reálny) prvý let.

copilot

Ešte raz musím zopakovať, že to bol neopísateľný zážitok. Pôvodne som myslel, že to bude podobné, ako let na jump seate, no nedá sa to porovnať. Druhý let som si zaletel, resp. som sa snažil zaletieť vizuál s trochou turbolencie. No nakoniec som bol na finále vyšší ako by bolo pekné a síce sa mi podarilo s lietadlom pristáť, no neviem či by to všetko skončilo bez ujmy na zdraví alebo ujmy na lietadle. Micro mi neskôr povedal, že inštruktorovi tam vyskočila celá škála „chybových" hlásení. Neskôr som si skúsil aj ILS a nočný vizuál za pomoci PAPI. Pristátia boli podľa mňa čím ďalej, tým lepšie.

Hodina určená na lietanie sa zdala ako 5 minút. Osobne by som tam dokázal sedieť ešte pár hodín. Keďže človeka nikto tak nepochváli, ako sa pochváli sám, tak som presvedčený, že tie ďalšie pristátia by boli len a len lepšie.

a hotovo...

Keď sme vychádzali z tejto drahej hračky, až mi srdce plakalo, no nič sa nedalo robiť.

budova centra

Po opustení tréningového centra sme sa rozhodli pozrieť zopár pamiatok Berlína. Detaily snáď nabudúce, ale fotky prikladám...

trochu z Berlína

trochu z Berlína

trochu z Berlína

trochu z Berlína

checkpoint charlie

Odlet z Berlína bol naplánovaný na 10:50 v nedeľu ráno. Na letisko sme dorazili skôr, nakoľko sme tam boli prvý krát a nechali sme si čas, keby sme niekde „zakufrovali". Check-in neotvorili dve hodiny pred odletom a tak sme postávali blízko tých pások, ktorými bol vyhradený koridor pred pultmi. Vlastne všetci postávali tak všelijako naokolo. No keď sa blížil čas, kedy by už snáď mohli aj checkovať, tak sme sa ako prvý presunuli a postavili pred check-in pult. To čo následovalo, nás pobavilo. Mohli by sme sa nazvať aj tvorcovia radov - ako náhle sme sa tam postavili, do 2 minút bol vytvorený kompletný rad.

pred odletom

self check-in

D-ABIX

Potom veci prebiehali klasickým spôsobom - check-in, bezpečnostná kontrola a gate. Boarding bol načas, žiadne meškanie, sedadlá A,B,C nad krídlom. Až po usadení sme si všimli, že mašina bola skoro plná (nepočítali sme presne). Vedľa nás sa chystal na odlet A300 spoločnosti Lufthansa do Frankfurtu.

linka EDDT-EDDF

Dráha na odlet bola 08R. Čas vzletu - 10:53 po odletovej trati GERGA2L, smer Hermsdorf, Vlašim. Na jedenie sme dostali musli tyčinku a nápoj. Let mal trvať cca 1 hod. Na bode ASTUT sme zahájili priblíženie do Viedne, na dráhu 11. Na finále, keď sme leteli okolo OMV sa nám zdalo že sme vyšší ako obyčajne (niečo ako ja na simulátore). Neviem čím to bolo, no aj tento krát s nami praštil o zem celkom slušne a následne skočil na brzdy.

po prílete do Viedne

Ostatné už bola rutina - gate, vystúpenie, batožina, parkovisko a smer Bratislava.

- pripájam aj zopár linkov na webe pre lepšiu ilustráciu:

---

Comments (3)

1. kundenzentrum Written by Peter Marianic, on 11-09-2008 12:16 nebolo casu

2. Tak to heeej Written by Cherokee, on 05-09-2008 21:18 Kukam, ze si este stale z toho tesivy. Tak to ma byt, lebo:"Bigger boys needs better toys." Nezavidim Ti, ale prajem, aby sa Ti niekedy v zivote podarilo sediet za kniplom skutocneho eroplanu.  BTW, mna si nikdy v zivote nemohol pocut povedat Air..., take slovo ani niako inak zhovadene nie je v mojom slovniku. Ja vravim arbuz (po rusky: vodovy melon ). Ocuuuvaj a to kundenzentrum ste tie navstivili ? A boli tam?

Only registered users can write comments.
Please login or register.

Powered by AkoComment Tweaked Special Edition v.1.4.6
AkoComment © Copyright 2004 by Arthur Konze - www.mamboportal.com
All right reserved