Kedze moj zamestnavatel ma vecsinou 2x do roka vysle niekam do sveta - teda konkretne do Europy, tak sa mi minuly rok postastilo dostat sa do Istanbulu. Ked mi prisiel mail, ze si mam zabookovat letenky, zneistel som.
Kedze som lokalpatriot, zasadne nelietam cez VIE, ale ak sa da, tak lietam cez PRG. V cene letenky sa to vecsinou neodrazi a ja mam jeden segment navyse.

Preto som sa zacal pozerat po letenkach do IST via PRG. Ake bolo moje prekvapenie, ked som zistil, ze do IST lieta CSA a Turkish Airlines. V mojom mozgu stredoeuropana mi zablikala vystrazna kontrolka "Turecko - ved to je pomaly Blizky vychod, ake mozu mat oni lietadla....". Ale po prebrowsovani airliners.net som zistil, ze flotila Turkish je velmi moderna a nie je tu miesto na ziadne obavy. Preto som si lety naplanoval z CSA tam a z Turkish spet.
Ako sa blizil termin odletu, skontaktoval som sa s Cherokeem. Pytate sa preco? On je totiz pre mna guru v lietani s CSA a taktiez je frajer vo foteni posadok. Fotim lietadla uz dost dlho, ale fotenie kokpitu a posadok pre mna bola vyzva. Cherokee ma ubezpecil, ze u neho to nie je problem - okuzli skratka svojim sarmom sefku kabiny a fotky kokpitov sa len tak hrnu. S tymto odhodlanim som 21.11.2006 odchadzal na letisko v BTS. Let OK963 je moj oblubeny. Odlet z BTS je o 14:25, tak sa clovek stiha aj naobedovat a nie je odkazany na mini pidi bagetu v lietadle. Tento krat som sa ale naobedovat nestihol, pretoze som 3 hodiny pre doletom riesil veci do prace a nebol som zbaleny. Takze som rychlo nahadzal veci do kufra a pod ho na letisko. Check in prebehol v pohode, poziadal som o miesto v predu ( v ATR do PRG ) a o exit row ( v Boeingu do IST ). Moja ziados to exit row nebola splnena, pretoze to nei je mozne urobit. Bol som touto informaciou trosku prekvapeny, pretoze inokedy to islo. Ale co uz povedal som si, mozno maju tety na check-ine zly den a nechce sa im. Poradili mi ale, aby som v PRG skocil na transfer desk a skusil to tam.
Cize presiel som hore k pasovakom. To bolo v pohode. Klasicka situacia nastala na "Star gate", kde som piskal o 100-600. Nepacil sa im moj opasok, tak musel ist dolu a ja este raz cez "Star gate". na druhy krat to uz islo. Aby toho nebolo dost, ujovi pri RTG sa nepozdaval moj noteboob. Pouceny som ho vybral z tasky a vybral som aj bateriu a takto polozil na pas RTG. Po jeho kompletnej zdravonej prehliadke som ho ale na pokyn RTG operatora musel aj zapnut. ( sic.. ). Nakoniec som teda uspesne presiel security check a uzival som si vyhlad na plochu. O 13:40 bol boarding. Uz som videl pristanuvsiu OK-XFC.

Bolo to jARTo - teda ATR 72-200. Po naboardovani som sa usadil na mieste 5A. Po zatvoreni dveri nasledovalo obligatne nahodenie motorov a my sme taxovali cez A, D, C na holding point RWY 04. Bez zastavenia sme zacali za typickych zvukov zrychlujuceho ATRka naberat rychlost. Ako mozno viete, ATRko dokaze vzlietnut skoro na mieste, takze po par sto metroch sme boli vo vzduchu. Pohlad na Vajnory a boli sme v mrakoch. Coskoro sa zhlasli transparenty a letusky rozniesli klasicku mini-pidi "housku". V ranci setrenia CSa zrusilo na kratkych letoch aj pivo a Coca Colu, tak som si musel "vystacit" s mineralkou. Ved na tych 50 minut aj tak toho cloveku vela netreba. Nestihal som poriadne ani prestudovat SME a uz sme zacali klesat na PRG. Pristatie prebiehalo na RWY 24, cize sme asi leteli nad VOZ. Naskytol sa mi prekrasny vyhlad na stovezatu Prahu - pomaly som mal pocit, ze to je vyhliadkovy let. Taketo priblizenie do PRG som este nezazil - vzdy sme sadali na RWY 31. Pristatie bolo hladke a po "zapojeni revesov" sme spomalili a cez C sme sa blizili k stojankam ATRiek. To sa uz zacala klasicka tortura. Ludia zaponali mobilne telefonu a z overhead binov uz vytahovali veci. Ja som sa ale priravoval na ovela dolezitejsiu vec - na moj absolutne prvy pokus o vyfotenie kokpitu resp. posadky. Preto som sa s vystupovanim neponahlal. Ked uz bolo lietadlo takmer prazdne, a dvere do kokpitu boli otvorene, opacil som stewardku, ci by som ssi mohol odfotit kokpit. Ze som fanusik letectva a tak podobne. Skratka sroby do hlavy. Ale na moje pocudovanie povedala, ze sa spyta kapitana a ten suhlasil. Presiel som teda cez cargo cast ATRka dopredu do kokpitu. Kapitan na svojom mieste uz nesedel, ale druhy pilot este ano. Tak sa uhol a ja som mohol urobit prvy snimok.

Hned ako som dofotil som sa ponahlal do autobusu, lebo som bol posledny... Ludia neboli velmi nadseny, ze museli cakat na nejakeho "truhlika".
Po kratkej okruznej jazde po przskom letusko som sa ocitol v priletovej/odletovej hale letiska. Ponahlal som sa na transfer desk s prosbou o zmenu miesta. Tu sa ma ujala sympaticka pani a po par klikoch som drzal boarding pass na sedadlo 9A, co je exit row. Dostal som navyse voucher na nejake CZK, ktore som mohol minut v bare... V Prahe som mal takmer 4 hodiny takze som ich samozrejme stravil pobehovalim od okna k oknu a foteniu. Fotit malym kompaktom, akym Canon Ixus 50 urcite je, je dost velka vyzva. Hlavne ked fotite cez spinave okna a na plochu sada tma.

 

 

Porobil som eda zopar fotiek nevalnej kvality a ponahla som sa na stretnutie z ceskou kolegynou, ktora sa ku mne v PRG pridala. Hodili sme este rychlu veceru v letisnej restike a sup ho na terasu, kde sme na studenom vzduchu pozerali cca 20 minut na lietadla pod nami. Cely ten cas som stravil vysvetlovanim mojej zaluby. Nestretla sa ale s velkym pochopenim, skor iba s krutenim hlavy ze "co to je z blbost" Ale ako asi poznate na vlastnej kozi, toto sa nam, leteckym nadsencom, stava pomerne casto. Blizilo sa 18:45, co bol boarding time na nas nasleduji let do IST. Gate bol B7, co je takmer na konci terminalu. Stihol som este urobit fotku nasho lietadla (OK-WGD) a sup ho na palubu. Tento krat nas bolo takmer plne lietadlo. Po par minutach sa zatvorili dvere a uz nas vytlacali zo stojanky.

Nahodenie motorov a uz sme rolovali na RWY 24, z ktorej bol aj odlet. Po par minutach na uvital kapitan na palube a porozpraval zopar "vludnych slov" pre pasazierov. Najzaujimavejsie pre mna bolo, ze poletime ponad NIT. Rozdali nam veceru a potom let prebiehal uz kalsicky. Za oknom tma a pomaly ubiehajuci cas nas deptal. Po 2 a pol hodine sme pristali v IST. Opet som sa pokusil prepasovat sa do kokpitu a urobit foto,a el tu ma zastavila razna veduca kabiny s tym, ze je to zakazane. Po pristati sme sa presunuli k pasom a po 20 minutach prisla nasa batozina. Letisko bolo poloprazdne a my sme sa presunuli k pasovej casti. Pred nou som si ale potreboval kupit viza. Pri okienku nikoho, tak som tam skysol cca 10 minut. Po zaplateni 10 EUR som dostal "stempel" do pasu a isli sme na pasovku. Opet "stempel" a sme vonku z letiska. Tu uz nas cakal taxik.
Pocas nasledujucich 2 dni som mal aspon aku-taku moznost porozhlaidnut sa po tomto obrovskom meste. Prekvapilo ma svojimi rozmermi a hlavne dopravou. Zapcha, ked stojite 2 a pol hodiny na mieste sa mi vryje natrvalo do pameti :)
Po skusenostiach s dopravou sme sa v piatok vydali Ataturkove letisko v predstihu. Odlet sme mali o 14:05 a my sme boli na letisku o 11:00. Tentokrat nebola v meste jedina zapcha a my sme stihli aj porobit nejake fotky pamiatok ( ak by mal niekto zaujem mam vizitku na doberho taxikara ).
Ked sme vkrocili do odletoveho terminalu, hned sme boli nuteni prejst cez "Star gate" ( tie su mimochodom v Istabule aj v hoteloch a v niektorych vychodoch z metra ). Nasledoval klasicky problem s opaskom :) a tak som opet zas a znova prechadzal, na pobavenie okolostojacich, cez branu drziac si rifle. Hodili sme jednu kavu a presunuli sme sa k check-inu. Ten nas bol uplne na konci haly a stala pred nim neskutocne dlha rada. Koniec radu sa vsak rozdeloval to viacero prepazok a preto sme po cca 30 minutach cakania drzali nase boarding pass a kracali sme do utrob letiska. Tu sa musim pozastavit nad mojim klasickym problemom. Rovnako ako pri ceste do IST, som pri check-ine pozadoval exit row, co mi moja kolegyna krutiac hlavou vyhovarala. Ze na co to je dobre a tak... Sak ona pozna... Dostali sme miesta 12E a 12D. Presli sme teda cez pasovku do utrob terminalu a isli sme urobit kalsicky "lhaky shopping" - teda nakupit nejake veci domov. Toto sa vecsinou snazim urobit v PRG v obchodiku pri gate na odlety do BTS, ale tento krat by to asi bolo blbe - tak sme nakupili nejake suveniry a skocili na kavu do StarBucks.
Tesne pred boarding time sme presli k nasmu gate 222, co bolo uplne na konci terminalu. Opet "Star gate" a pod ho do presklenej stene oddelujucej nas od letisnej plochy. Tu sa to len mihalo lietadlami Turkish, ale k videniu bola aj Luftwaffe, KLM a Royal Jordanian.

 

Po 15 minutach sme nasadli do Boeingu 737-800 TC-JFH, ktory mal namierene do PRG. Kedze ponukali iba turecku tlac, museli sme sa zaobist bez nej. Usadili sme sa a na LCD paneloch sme sledovali bezpecnostnu instruktaz. Ta bezala aj pocas rolovania, ale ja som sledoval radsej stojanky okolo nas - boli prekvapivo obsadene wide-bodies - Airbus 330 a 340 Turkish. Dostali sme sa do radu lietadiel na odlet a po cca 15 minutach sme aj odleteli smer PRG. Po prelete ponad mesto sme to hned stocili nad more a tadial sme pokracovali ponad Rumunsko, Bulharsko, Madarsko a Slovensko do PRG. Na monitoroch bezala air-show, cize sme mali prehlad o vecsine udajov.

Priniesli nam jedlo a ja som nadobudol pocit, ze som Turkish nepravom zaznaval.

Servis a komfort bol lepsi nez u CSA, ktore ma u mna dost vysoku mienku. Kolegyna po pol hodinke konecne ocenila moj vyber sedadla a natiahla sa.

Clovek sa tam pomaly citil ako v Business. Priestor na nohy bol vskutku kralovsky. Let prebiehal pokojne. Az na jednu vynimku, ked okolo nas preletel Boeing 747 Singapur airlines a ja som ho vyfotil. Az doma som zistil, ze je z neho vdaka oienku iba machula, ale aj tak - fotku som si nechal :)

Ked sme vleteli do slovenskeho vzdusneho priestoru prelietali sme ponad NIT a pomali sme zacinali spomalovat a sklesavat. Nasledoval oblet Prahy - tentokrat sme pristavali na RWY06.

Nestihol som ani poriadne urobit zopar fotiek a uz sme boli na zemi a rolovali sme k stojanke.
Ludia sa opet zacali pripravovat na vystup, a ja som vybalil fotoaparat a pripravoval som sa na "akciu". Najskor som odfotil stewardov ( az po stlaceni spuste som zistil, ze som vypol blesk na fotoaparate, takze z fotky vela nie je ).

Potom som opet s prosikom prisiel k hlavnej stewardke, ale bol som opet zruseny . Tak som aspon vybliskol nas Boeing.

Tak som sa presunul na trasnfer desk, kde mi bol vystaveny boarding pass na moj nasledujucu let do BTS. Kedze som mal dost casu, opet som pobehal letisko a po hodinek som smeroval dolu do terminalu B ku gate B18, odkial sa vecsinou odlieta smer BTS. Klasicky RTG a "Star gate" - ja opet s gatami v rukach. Po chvilke nastupujeme do autobusu a to nas dovaza k stojankam urcenym pre jATRa. Kedze bola jesen, letisna plocha bola opet zahalena do tmy. Ake bolo ale moje prekvapenie, ked sme zastali a popred nas autobus prerolobalo NGcko SkyEurope s zhasnutymi svetlami v kabine. Pohlad na majestatne sa sinuce NGcko je nezabudnutelny. O par momentov sme uz stali pri nasom ATRku (OK-VFI). Nasledovalo klasicke "cuvanie" a uz sme isli na odlet na RWY 24. Kratky vzlet a sme vo vzduchu. Mini pidi zemlicka a zopar clankov v SME a klesame do BTS. Pristatie bolo na RWY 22. Bolo prekvapivo hladne, v Bratislave totiz velmi fucalo. Po zhasnuti motorov nasledoval opet moj pokus o fotografiu, ten sa ale znova skoncil neuspechom. Presunil som sa teda do priletovej haly, kde nas bolo "ako hadov". Pred nami totiz pristalo 2ks SkyEurope a terminal praskal vo svikoch. Hlavne vdaka nasim pasovakom.
Takto sa teda skoncil jeden z mojich vyletov. Ak to zhrniem, uspesnost 25% vo foteni nie je az taka zla, nie?