Je to čln, je to lietadlo? Je to oboje – lietajúci čln resp. lietadlo vzlietajúce a pristávajúce na vode. V skratke Boeing 314 Clipper.
30. roky minulého storočia sa niesli v znamení nesmelého rozvoja letectva. V ich začiatkoch bolo lietanie určené pre horných “10 tisíc” a v porovnaní s terajším lietaním bolo plné hluku, otrasov a stiesnených priestorov. Postupne sa začali objavovať nové a nové lietadlá, ktoré mali väčšiu kabínu a boli vybavene komfortnou a pohodlnou kabínou. Navyše lietadlá začali lietať ponad Atlantický oceán, čím prevzali štafetu po zaoceánskych parníkoch.
Americká letecká spoločnosť Pan American chcela svojim cestujúcim poskytnúť vysoký komfort na letoch aj cez Tichý oceán. Vypísala preto dopyt na lietadlo, ktoré malo mať výrazne lepšie parametre ako lietadlo Martin M-130, ktoré si Pan American objednali skôr. Požadovali dvojnásobnú kapacitu – teda najmenej 70 cestujúcich a zvýšený dolet. Do výberového konania sa zapojila spoločnosť Boeing s lietadlom Boeing 314 Clipper. Pan American podpísala 21. júla 1936 zmluvu s Boeingom na dodávku 6 kusov lietadiel.
Výrobca lietadiel pri návrhu vychádzal z prototypu diaľkového bombardéra Boeing XB15 (Boeing 294), ktorý výrobca navrhoval pre americké letectvo. Na nové lietadlo použili pôvodné krídlo, zmenili použité motory Pratt & Whitney Twin Wasp s výkonom 630 kW za motory Wright Twin Cyclone, každý s výkonom 1,200 kW. Po predstavení lietadla leteckej spoločnosti, tá rozšírila svoju objednávku na ďalších 6 kusov lietadiel, ale s väčším počtom cestujúcich na palube a zvýšeným výkonom motorov, tentoraz s označením Boeing 314B.
Prierez lietadla Boeing 314 Clipper (c)National Air and Space Museum, Smithsonian Institution
Letová rýchlosť bola 300 km/h, pričom pri lete s maximálnou vzletovou hmotnosťou bol cestovná rýchlosť približne 250 km/h. Keďže dolet lietadla bol až 6,000 kilometrov, cestujúci trávili na palube lietadla niekedy aj 20 hodín. Lety spájajúce San Francisco a havajské Honolulu trvali štandardne 19 hodín. Cestujúci si ale let mohli náležite užívať. Lietadlo malo sekciu určenú len na podávanie jedál, ktoré pripravovali šéfkuchári z najlepších reštaurácií. 5 a 6 chodové menu podávané na porceláne s strieborným príborom bol štandard. Každý z cestujúcich mal k dispozícii okrem miesta na sedenie aj miesto na spánok. Lietadlo malo 2 poschodia, pričom na hornom poschodí hneď za priestorom pilotov a navigátorov sa nachádzal priestor pre batožinu a oddychové priestory pre posádku.
Dolná paluba bola rozdelená na 5 oddelení s luxusnými sedadlami, nasledovala jedáleň a následne sekcia s dámskymi a pánskymi toaletami. Na konci lietadla sa nachádzal apartmán.
Iste pochopíte, že let takýmto lietadlom nebol zadarmo – cena letenky spájajúcej San Francisco a Hong Kong bola 760 USD, čomu zodpovedá približne 15,000 USD v terajšej hodnote.
Lietadlá boli v komerčnej prevádzke u Pan Am od roku 1939 do roku 1946. V roku 1940 predala spoločnosť Pan Am 3 kusy lietadiel spoločnosti BOAC (British Overseas Airways Corporation), ktorá ich nasadzovala na lety do západnej Afriky.
Ku všeobecnej škode sa nezachoval žiaden kus, pričom posledné z lietadiel bolo zošrotované v roku 1951. Jediná replika v plnej veľkosti sa nachádza v Foynes Flying Boat Museum v Írsku.
Tags: BOAC Boeing Boeing 314 Clipper
