Za posledný rok som navštívil tri veľké nemecké letiská – po dva krát Frankfurt a Kolín nad Rýnom a raz Düsseldorf. Pre nás fotografov sú to veľmi vďačné destinácie. Možnosti fotiť sa nedajú porovnávať so žiadnym slovenským letiskom, a nemám teraz na mysli premávku lietadiel – to sa tiež nedá porovnávať. Prísť autom až k plotu? Bez problémov. Fotiť zo strechy terminálu alebo z terasy? Tiež žiaden problém.
Frankfurt
Vo Frankfurte sa skoro všade dá dostať autom. Vyskočiť z auta a rovno fotiť. Žiadne túry, na aké sme zvyknutí napríklad z Viedne, kde treba nachodiť väčšinou celé kilometre pešo. Neobmedzujú nás tu ani žiadne zákazy vjazdu.
Letisko je lemované diaľnicami a cestami s dobrými možnosťami parkovania. Frankfurt je najväčšie nemecké letisko, má štyri dráhy, čiže 8 možností vzletov a pristátí. Pri takom počte dráh a množstve pohybov lietadiel sa nedá odfotiť každé lietadlo, ale zároveň je tu záruka, že sa tu aj tak dá nafotiť toho veľmi veľa. Prídu si tu na svoje priaznivci obrích strojov, lebo je tu vysoká frekvencia „lietajúcich panelákov“ v podobe A380 alebo B747. Nájdeme tu niekoľko stanovísk pre fotografov, ktoré bývajú dosť preplnené fotografmi, ale nájsť si „flek“ nepredstavoval väčší problém. Dokonca aj s miestom pre rebrík. Aj tak sa mi ale pár krát stalo, že namiesto lietadla som odfotil niekoho hlavu. Chybičky sa pritrafia, ale veď prečo by malo byť všetko dokonalé. To by bola nuda.
Množstvá lietadiel, ktoré sa tu dajú odfotiť, sú ohromné. Pamäťová karta a batéria vo foťáku dostávajú zabrať. Pri prvej návšteve som sa najviac sústredil na lietadlá MD-11, pretože v dnešnej dobe sú už na pokraji vyhynutia a stávajú sa vzácnymi. Fotil som ale skoro všetko, samozrejme, a tak mi pribúdali zábery všetkého možného. Druhá návšteva mala u mňa hlavný cieľ Airbus A350. Podarilo sa mi nafotiť dva kusy spoločnosti Qatar, takže spokojnosť veľká. Cieľov bolo samozrejme viac a aj tie sa podarili vďaka promptnosti niektorých členov našej výpravy, ktorí, sledujúc Flightradar24 a iné zdroje, pohotovo reagovali, vďaka čomu sme sa dokázali rýchlo premiestniť k potrebnej dráhe.
To, že sme v Nemecku, jasne dokazovali kvantá lietadiel spoločnosti Lufthansa. Preto som mal oveľa väčšiu radosť z výskytu rôznych nenemeckých spoločností, najmä ázijských, ako napríklad JAL, ANA, Thai Airways, China Eastern, Cathay Pacific, SriLankan Airlines, Oman Air, Etihad, Vietnam Airlines, Kuwait Airways, Air India, a ďalšie. Ukázali sa aj lahôdky z Afriky – South African Airways, Air Namibia, Ethiopian Airlines, EgyptAir alebo Royal Air Maroc. Zaoceánske farby hájili LAN, United Airlines, Delta, TAM, či Air Canada. Európske spoločnosti, okrem spomínanej Lufthansy, sa tiež nenechali zahanbiť pestrosťou, aj keď sa väčšinou jednalo o menšie jednouličkové lietadlá. A samozrejme, treba spomenúť tiež lietadlá cargo, ako napríklad DHL, MASkargo, MNG, Aerologic, Saudia a množstvo iných. Obzvlášť zaujímavé pre mňa boli lietadlá MD-11 v službách Lufthansa Cargo a Nordic Global Airlines.
Vždy treba však počítať s vrtochmi sveta, ktoré nám znepríjemňujú život, nech už sme na akomkoľvek letisku na svete. Mám na mysli takzvaný heathaze, vlnenie horúceho vzduchu, ktorý tu bol prítomný niekedy viac, ako bolo zdravé, čo znehodnotilo dosť veľkú časť fotiek. Ďalší nepriateľ je poludňajšie slnko keď sú lietadlá osvetlené strmým lúčom, čím vytvárajú nepekné tmavé tiene pod krídlami a na podvozkoch. Ideálne je fotiť ráno a večer, keď slnečné lúče dopadajú na trupy lietadiel pekne zboku a ani heathaze nám nerobí v tieto denné doby starosti. No ale … no nefoť lietadlá okolo obeda, keď už si tam a lietajú parádne stroje! Aj zlý záber je záber, aj keď sa s takým asi chváliť na verejnosti nebudem, ale predsa, je to lepšie ako nič. Také zábery dávam do archívu s tým, že bol som, videl som, odfotil som a hotovo. Ale strávil som tu pri dvoch návštevách dokopy tri dni a takpovediac, všetky od svitu do mrku. Pekných fotiek s pekným svetlom mám teda našťastie dosť.
© Niki Kapsamunov, 2015
